Festinger v knižnici

Autor: Jakub Hankovský | 16.5.2012 o 23:20 | Karma článku: 3,15 | Prečítané:  431x

7:30!!! Vstávam a jediné čo si uvedomujem je, že je ešte príliš skoro a môj sociologicko-študentský biorytmus dostal zase raz ranu pod pás. Vyvenčím psa a pri káve vidím, že už zase nestíham. Za iných okolností by to nebol až taký problém, až na prednášky docenta Kalousa ma nikto nebude nútiť spievať alebo recitovať ako trest za neskorý príchod. Ale dnes mám silnú motiváciu prísť načas. Po akademickej päťminútovke už spolu s ďalšími študentmi a jedným pedagógom zasadáme na pracovnej porade. Nebýva zvykom aby sa pri neustálych bojov o miestnosti v budove Univerzity Karlovej v Jinoniciach dostalo ôsmim študentom bakalárskeho štúdia krásnej zasadačky na celé dopoludnie.

Výnimočnosť dnešného dňa spočíva v jednej z mála príležitosti aplikovať vedu. Po náročných prípravách sa skupina nadšencov, študentov sociológie, pustila do replikácie sociálne psychologického experimentu Leona Festingera, ktorý v roku 1957 skúmal fenomén kognitívnej dizonancie.

Platí tento fenomén aj po 55 rokoch v našom prostredí? To bola základná otázka, ktorá nás motivovala.

V tíme zastávam rolu experimentátora. Náročnú, ale o to zaujímavejšiu. Skúšam si biely plášť, vyzerám ako z chemickej laborky a preto siaham po sivom saku. Dokončujeme výrobu menoviek, dolaďujeme nacvičené formulky a prechádzame všetky možné katastrofické scenáre. Intenzívna porada trvá viac ako 2 hodiny, ale hádam sme pripravený vysporiadať sa s prípadnými komplikáciami.

Čo sa vlastne môže pokaziť? Rekrutátor nenájde nikoho, kto bude ochotný 20 minút vykonávať nezmyselnú, nudnú manuálnu úlohu? Nikomu sa nebude chcieť sedieť zavretému v suteréne knižnice, teda výskumnej miestnosti 1, a otáčať 16timi kockami domina o 90 stupňov v smere hodinových ručičiek stále dokola? A ako budú reagovať keď ich v malej, tmavej výskumnej miestnosti 2, kancelárii alebo radšej prázdnej miestnosti v suteréne za tlačiarňou, požiadam o malú “láskavosť”?

Tieňová téma experimentu bola “Ergonómia pracovného prostredia a jej vplyv na výkonnosť”.

“Ďakujem, to by stačilo. Bohužiaľ človek, ktorý podáva inštrukciu ďalšiemu subjektu nám neprišiel a nestíhame, boli by ste ochotný podať inštrukciu ďalšiemu? Inštrukcia znie, úloha bude zábavna a zaujímavá.” Nejako takto znela moja “ponuka”. Z 21 subjektov bol piatim ponúknutý honorár za podanie inštrukcie v sume 200 KČ, piatim 20 KČ, piatim nebolo za túto “lož” ponúknuté nič a piati opúšťali úlohu bez akejkoľvek ponuky.

200 korún za minútu práce je dobrá ponuka. Každý ju prijal, aj napriek komentárom typu: “ za tým niečo bude”. “ Cítim sa ako by som podpisoval zmluvu s diablom”.

A práve tu vznikal jav kognitívnej dizonancie. Človek má potrebu udržať konzistentnosť svojich činov a postojov. Keďže čin, v tomto prípade znamenala lož o zábavnosti úlohy, ktorá ich jednoznačne nudila, zákonite sme očakávali zmenu postoja. A tá prišla. Základný rozdiel bol medzi tými, ktorí klamali zadarmo, tí mali tendenciu uveriť svojej lži a v dotazníku uvádzali zábavnosť úlohy výrazne vyššiu ako tí, ktorí dostali za svoju lož 200 KČ. Racionalizácia ich lži spočívala v relatívne vysokej finančnej odmene, ktorá sa zdá byť dobrým dôvodom na “ospravedlnenie lži”.

Najzaujímavejšia bola skupina, ktorej som ponúkol 20 korún. Z piatich oslovených, si odmenu vzal len jeden. Zvyšok ju alebo nechcel a súhlasil s podaním klamlivej inštrukcie alebo odmietol klamať úplne.

17:00 Experiment skončil a dáta ukázali to, čo málokto z nás očakával. Festingerovy hypotézy sa potvrdili aj v roku 2012 na pôde Univerzity Karlovej v Prahe.

Tí, ktorí klamali "zadarmo", hodnotili úlohu ako výrazne zábavnejšie oproti skupine, ktorá si "zarobila" 200 Kč

Deň skončil, zostal silný pocit zadosťučinenia a hodiny videonahrávok, ktoré stále čakajú na zostrihanie. Deň študenta sociológie nebýva často zábavný, plný silných zážitkov a pocitov, že tie hodiny strávené v škole mali skutočne zmysel. Tento deň však nebol jedným z nich, naopak, dnes sme dokázali zreplikovať jeden z najslávnejších svetových sociálno-psychologických experimentov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?