Kmeny: Současné městské subkultury - recenzia

Autor: Jakub Hankovský | 24.4.2012 o 10:19 | (upravené 24.4.2012 o 12:18) Karma článku: 3,85 | Prečítané:  732x

Čo je to kultúra? Je nemožné zhodnúť sa na jednoznačnej a konečnej definícii rámca, ktorý definuje spoločnosť a v ktorom sa odohrávajú všetky sociálne interkacie, aktivity a jednanie v sociálnej realite. Ide o “kultúrne odlišnosti”, rámec regionálne zjednotených hodnôt, ich reflexiu v produktoch? Je “moderné” vravieť, že súčasný trend multikulturalizmu nás spája a zároveň odlišuje. Ale aj kultúra má svoje podskupiny, líšiace sa, vytvárajúce na jednom mieste “kultúrne odlišné” skupiny, ktoré dopĺňajú rôznorodosť alternatívy ku kultúrnej uniformite.

Obálka knihyObálka knihy

OBYVATELÉ neviditelného města

 

"Obyvatelé neviditelného města" je názvom úvodného textu publikácie "KMENY: Současné městské subkultury", ktorá vyšla koncom roka 2011 ako ambiciózny projekt rappera, tvorcu komiksov a ilustrátora Vladimíra Broža (Vladimír 518), pre ktorého tento projekt predstavuje originálny debut v tejto sfére. Spolu s ďalšími 25- timi autormi sa pokúsil zachytiť súčasný stav Pražských subkultúr. Samotná štruktúra autorského tímu reflektuje rôznorodosť, odlišnosť a inakosť knihy. Hudobník, rapper, publicistka a mnoho ďalších zmapovalo dohromady 26 subkultúr. Kniha je postavená na svojej vizuálnej časti, viac ako 300 autentických fotografiách fotografa Tomáša Součka. Do teoretického rámca knihu zasadil knihu hudobný publicista, teoretik domáceho a zahraničného hip-hopu a elektronickej hudby a spisovateľ Karel Veselý.

Kniha kmeny ako produkt mapovania a určitého skúmania a reflexie subkultúr by sa dala zaradiť do oblasti kvalitativného sociologického výskumu. Autori väčšinou majú k týmto subkultúram blízko a vďaka získanej dôvere ponúkajú zúčastnený pohľad zvnútra týchto skupín. Vďaka neštandardnému poňatiu tejto témy predstavuje novátorsky a veľmi príťažlivý zdroj informácií.

 

KMENY

 

"Města jsou jako vězení a jejich ulice labyrinty, ze kterých se snažíme vymotat. Na cestě za svobodou potkáváme spiklence se kterýma malujeme paralelní mapy našeho světa a sepisujeme nové mytologie, jež nám mají pomoci přežít. Oblékáme se přitom do vlastních uniforem a mluvíme jazykem, kterému rozumíme jen my sami. Pro ostatní jsme buď neviditelní, anebo výtržníci, kteří se odmítají chovat normálně. A přitom nechceme nic jiného než si žít po svém. Jsme kmeny." (KMENY, 2011)

Hlavný citát z obálky knihy (a z úvodu úvodného textu Karla Veselého) výstižne spája súčasnú sebaprezentáciu a teoretické východiská skúmania subkultúr. V oboch nájdeme základné koncepty, s ktorými boli a sú subkultúry spájané v akademickom aj spoločenskom diskurze, v očiach svojich členov aj ľudí mimo "alternatívne prúdy". Už od čias keď sa subkultúry ako teoretický koncept začali objavovať v sociológii, boli spájané s konceptom deviácie. “Chicagska škola sa snažila o konceptualizáciu subkultúry ako prostriedku pre pochopenie rôznych foriem deviácie v určitom socio-kulturne situovanom kontexte” (Hynek, 2009:14). Anthony Giddens rozlišuje pojem subkultúra a deviantná subkultúra. Subkultúru definuje ako “hodnoty a normy odlišné od väčšiny, ku ktorým sa hlási určitá časť populácie”, zatiaľ čo členovia deviantnej subkultúry sa hlásia k “úplne odlišným hodnotám než väčšina spoločnosti.” (Giddens, 1999)

Milton Gordon vo svojom článku “The concept of the subculture and it's application” z roku 1947 ako jeden z prvých definuje subkultúru a to ako “koncept, ktorý referuje k subdivízii národnej kultúry, zložený z kombinácie faktorov sociálnej situácie ako sú triedny status, etnické pozadie, regionálna a vidiecka alebo mestská príslušnosť, náboženstvo, a dohromady vytvárajú fungujúcu jednotku, ktorá má integračný dopad na participujúceho jednotlivca. “ (Gordon, 1947: 40) Gordon vo svojej definícii vychádza z obdobia, kedy sa za subkultúry považovali protestantskí imigranti z Írska v New Yorku alebo afroamerické gangy v Los Angeles. (Hyněk, 2009: 15) Podľa autorov knihy média dodnes prezentujú subkultúry ako “skupinky spoločensky nebezpečných náctiletých vandalů.” (Veselý, 2011: 9) V opačnom kontexte autor uvádza, že byť “neprispôsobivý”, “nenormálny” alebo “deviant” je v dnešnej dobe vec, ktorú treba oslavovať. (Veselý, 2011:10)

Významný obrat prístupu k subkultúram v povojnovej Británii, ktorého centrom bolo Center for Contemporary cultural studies už nevnímal “príslušnosť k subkultúre ako deviantnú”. (Hyněk, 2009:15), práve naopak inšpirovaní Frankfurtskou školou a neomarxistickými myšlienkami “romantizovali predstavu subkultúr ako spoločenskej rezistencie”. (Veselý, 2011: 10) Práve tam nastal základný zlom v predmete skúmania. Už sa neskúmali mladé gangy, ale subkultúry založené na štýle, ako boli Teddy boys, rockeri, či skinheads. (Bennet, 1999: 600) Táto kniha sa zameriava na všetky možné alternatívne spôsoby života. Objavujú sa v nej subkultúry od tých “politicky a aktivisticky zameraných” až po “voľnočasové aktivity bez pevnej ideológie”. (Veselý 2011: 8-9)

Za priestor vzniku, pôsobenia a celej podstaty subkultúr považuje mesto. Rovnako ako sa akademici dostali k subkultúram ako k predmetu záujmu prostredníctvom rozvoja sociológie mesta, tak je celé ponímanie subkultúr autorov postavené na pojme Michela Maffesoliho “Urban tribes”, čiže “městské kmeny”. (Veselý, 2011: 9) Andy Bennet vo svojej práci “Subcultures or neo-tribes? “ hovorí o tekutosti identity v subkultúrach a jej neustálom vytváraní. (Bennet, 1999:600) Práve tu vznikol názov KMENY , ktorý autori interpretujú ako definíciu pre “mikroskupiny ľlidi, kteří sdílejí stejné zájmy”. (Veselý, 2011:9) Cieľom autorov je “pomoct objevit dosud neviditelné obyvatele paralelného velkoměsta..”

 

PRAHA a paralelné veľkomesto

 

Súčasné mestské subkultúry sú signifikantnou zložkou národnej, ale aj euroatlantickej kultúry. Práve v 60. a 70. rokoch minulého storočia nastal rozmach tzv. “veľkých subkultúr” ako sú punk či skinheads, ktoré pohlcujú obrovské množstvo (nielen) mladých ľudí naprieč celou Európou. Tieto kmeny zdieľajú spoločné hodnoty, normy, štýl, sociálne vzorce, často záujmy a spôsob reflexie sociálnej reality. Mnohé z nich zároveň vytvárajú množstvo kultúrnych produktov, či už v hudbe, (punk...) výtvarnom umení,( grafitti, tattoo) móde. Kmeny majú svoju vlastnú kultúrnu históriu, ktorá určitým spôsobom patrí, dopĺňa či reflektuje mainstreamovú kultúru.

Praha je v tejto knihe zobrazená ako multisubkultúrny priestor, ktorý skrýva paralelný svet alternatívy.

Kniha je založená na svojej "obrázkovosti", fotografie sú jednak príjemným ilustračným a umeleckým spestrením, ale najmä zdroj autentických a vzácnych informácií. Všetky sú fotené na "typických" miestach, mnohé sú značne typizované. Zvlášť subkultúry Goth a Queer si dali záležať na príprave svojho zovňajšku na fotenie. (Souček, 2011) Texty jednotlivých autorov popisujú historický vývoj danej subkultúry vo svete a v Českej republike (v Prahe), pričom domáci vývoj a status quo dopĺňajú faktami a informáciami o živote subkultúry, ktoré sú pre podobné texty unikátne. Ide napríklad o názvy miest, barov v ktorých sa stretávajú a ktoré predstavujú spoločenské a kultúrne (sub-kultúrne) centrá. Treťou časťou sú rozhovory. Dá sa predpokladať, že ide o pološtruktorované rozhovory, často s formálnymi či neformálnymi lídrami jednotlivých skupín. Autori sa odpútali od súčasného trendu skúmať “mainstreamové alternatívne subkultúry”, ako sú tradičné skinheads, punk, v súčasnej dobe EMO, ska, grafitti či skate. Naopak okrem týchto najviditeľnejších a najrozšírenejších kmenov venovali rovnaký priestor netradičným, pre mnohých neznámym skupinám, ktoré sa často ako subkultúry ani nevnímajú: Hackeri, kulturisti, motorkári, cirkusanti, prívrženci auto tuningu, neohippies. Okrem toho, že sa dá vnímať ako účinný nástroj na búranie stereotypov propaguje a v mnohom “ospravedlňuje” či vysvetľuje spoločensky negatívne vnímané odlišnosti subkultúr. Ponúka ich vlastnú naratívnu sebaprezentáciu, vysvetenie dôležitých symbolov, jednania a prístupu k životu. Dôraz kladú na fenomén prelínania subkultúr vychádzajúci z myšlienok Andyho Benetta spomínaných vyššie. Mnoho (nielen) mladých ľudí sa dnes nepovažuje za príslušníka určitej subkultúry, pričom v mnohých ohľadoch svojho životného štýlu a jeho prejavov do minimálne jednej z nich patria. Subkultúry už nemusia byť organizované hierarchické skupiny, naopak individualizmus sa stáva jedným z ich základných parametrov a ako také križujú celé spektrum kultúry či kultúr. Napriek tomuto odvážnemu cieľu autori prezentujú jednotlivé kmeny ako relatívne autonomné skupiny.

 

ZÁVER

 

Celý projekt pre mňa ako mladého človeka a študenta sociológie predstavuje vzácny zdroj inšpirácie a impulz k nazeraniu na kultúru ako na spleť mainstreamu a alternatívnych subkultúr, ktoré sa stále menej podobajú na organizované gangy či party minulého storočia, ale vyvíjajú sa a reflektujú Baummanovu tekutú spoločnosť ako neviditeľní, autonómni jedinci so snahou odlíšiť sa a zároveň niekam patriť.

 

POUŽITÁ literatúra

 

Bennett, A. "Subcultures or Neo-Tribes? Rethinking the Relationship between Youth, Style and Musical Taste." Sociology 33.3 (1999): 599-617. cit. 20.1.2012. <http://photographicindex.files.wordpress.com/2007/03/subcultures-or-neo-tribes.pdf>

Giddens, A. Sociologie. Praha: Argo, 1999

Gordon, M. "The Concept of the Subculture and It's Application." Social Forces 26.1 (1947). cit. 19.1.2012. <http://www.jstor.org/pss/622397>.

Hyněk, O. "Nacionalismus Jako Vnitřní Pojítko Subkultur." Bakalářska práce. Masarykova Univerzita, 2009 cit.19.1.2012 <http://is.muni.cz/th/182331/fss_b/Ondrej_Hynek.txt>.

Souček, T. “V MeetFactory Se Křtila Kniha Kmeny, Publikace Pražských Subkultur.” Metropol. Praha.Metropol.5.12.2011. cit. 19.1. 2012 <http://www.metropol.cz/videa/kultura-a-hudba/v-meetfactory-se-krtila-kniha-kmeny-publikace-prazskych-subkultur/>.

Veselý, K. “Obyvatelé neviditelného velkoměsta” KMENY. Praha: Bigg Boss & Yinachi, 2011

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?