Úloha a význam individualizácie pri odklone od tradičnej rodiny

Autor: Jakub Hankovský | 23.4.2012 o 9:43 | (upravené 23.4.2012 o 9:51) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  737x

Zmyslom tejto práce je zhodnotiť vplyv spoločenských zmien, s výrazným zameraním na fenomén individualizácie, na zmenu charakteru inštitúcie rodiny v dnešnej spoločnosti a na odklon od tradičnej formy rodiny. Poukážem na kauzalitu medzi individualizáciou a týmto odklonom a vysvetlím neudržateľnosť tradičnej formy rodiny. Individualizáciu predstavím ako produkt konzumnej spoločnosti, ktorý charakterizuje odklon od tradícií a množstvo ponukaných príležitostí. Tieto faktory úzko súvisia s tendenciou jednotlivcov vyberať si z velkého počtu alternatívnych modelov rodiny. Výrazným rysom dnešnej spoločnosti sú vyžadovaná flexibilita a s ňou súvisiaca neistota na pracovnom trhu, ktorá minimalizuje možnosti na vytvorenie či udržanie modelu tradičnej rodiny. Absencia dlhodobej istoty vedie jednotlivcov k stratégii okamžitého uspokojenia a prehlbuje devalváciu tradícii. V práci poukážem na to, že takýto trend pravdepodobne priniesie riziká socialnej exklúzie starých a indisponovaných ľudí a zdôrazním ,že následky tohto odklonu ako sú znižovanie pôrodnosti a starnutie obyvateľstva predstavujú rovnako vážne riziko.

Úvod

Žijeme v rýchlo sa meniacej a nestabilnej dobe. Mnohí môžu mať pocit, že tempo zmien predbieha ich schopnosť triezvo vnímať realitu a cítia sa v dnešnom svete zmätení. Nie sú nám neznáme pocity, že všetko tradičné sa rúca a progresívny vývoj spoločnosti nás neustále konfrontuje s dosiaľ nepoznanými situáciami. Anthony Giddens sa tieto pocity ešte v roku 1999 pokúsil odzrkadliť v názve svojej knihy ako “unikajúci svet”. ( Giddens, 2000:7 ) Rozvoj a pokrok výstižne prirovnáva Zygmunt Bauman k “rozpouštění pevných těles (…) k dalšímu vyvázáni z tradičních politických, etických a kulturnich vztahů”. ( Bauman, 2002: 14 ) Baumanova metafora tekutosti , ktorej základné vlastnosti sú tvárnosť, flexibilita, pohyblivosť a ľahkosť, trefne vystihuje charakter dnešnej spoločnosti. ( Bauman 2002: 9-11 )

Zo všetkých rýchlo sa meniacich aspektov nášho života dnes výrazne citlivo vnímame najmä zmenu charakteru inštitúcie rodiny a postupný odklon od jej tradičnej formy. Vidíme okolo seba mnoho ľudí, ktorí žijú sami, slobodných mamičiek, neformálnych spolužití a veľa ďalších netradičných foriem rodiny. Na nasledujúcich stránkach sa pokúsime nazrieť na tento odklon ako na prirodzený a nezvratný dôsledok spoločenských zmien a analyzujeme fenomén individualizácie ako jeden z najdôležitejších faktorov pri formovaní vzorcov tzv. modernej rodiny. Je odklon od tradičnej formy rodiny naozaj nezastaviteľný, akú úlohu v ňom hrá fenomén individualizácie a aké sú jeho riziká?

V tomto texte budem vychádzať z myšlienok Zygmunta Baumana, Ulricha Becka, Jarmily Filadelfiovej, Anthonyho Giddensa a Petera Grossa, ktorých diela súčasne s autorovým záujmom o tému vývoja rodiny slúžili ako inšpirácia pre vznik tohto textu.

Odklon od tradičnej rodiny ako dôsledok spoločenských zmien

“ Nejdůležitější ze všech změn, které ve světe probíhají, jsou ty, které se odehrávají v našim osobním životě.” ( Giddens, 2000: 69 )

Nezáujem jednotlivca o spoločenské zmeny a zdanlivá ignorácia ich dôsledkov často miznú, akonáhle začne vnímať zmeny vo svojom vlastnom rodinnom živote, “zmeny zasahujúce priamo do stredu nášho emocionálneho života”. (Giddens, 2000: 70 ) Práve preto je dôležité skúmať tieto zmeny, pretože ich pochopenie je začiatkom chápania širších súvislostí spoločenských zmien.

Aj keď nie je ľahké univerzálne definovať tradičnú rodinu, jej základnými znakmi sú podľa Giddensa “nerovnosť medzi mužmi a ženami” a vysoký ekonomický význam detí. ( Giddens, 2000: 72-73 ) Výstižne charakterizovala tradičnú rodinu v našich podmienkach aj Jarmila Filadelfiová: “ Celkový obraz nášho rodinného správania na konci osemdesiatych rokov ( model tradičnej rodiny - pozn. autora ) teda charakterizovala univerzálnosť manželstiev (bez skúsenosti s týmto zväzkom zostávala iba minimálna časť žien a mužov), uzatváranie manželstva v nízkom veku, krátka etapa samostatného života mladých ľudí, silné vzťahy medzi členmi rodiny, autorita v rukách rodičov, silná medzigeneračná podpora a slabšie postavenie žien.” ( Filadelfiová 2010: 481 ) V praxi dnes vidíme, že väčšina rodín v nám kultúrne blízkych krajinách sa výrazne líši od modelu takto charakterizovanej tradičnej rodiny. Podľa Giddensa sa neustále zvyšuje “podiel ľudí, ktorí žijú sami”, rovnako ako aj podiel “novorodeniat z nemanželského pomeru”. V škandinávskych štátoch upredňostňuje väčšina ľudí nemanželský vzťah bezohľadu na to, či majú deti alebo nie. ( Giddens, 2000: 76 ) Aj na Slovensku sa podľa Filadelfiovej v posledných dvoch desaťročiach udialo mnoho zmien v inštitúcii rodiny. “Posun rodičovstva do dospelšieho veku a celkový pokles pôrodnosti, viac detí narodených mimo manželstva a vyrastajúcich s jedným rodičom, pribúdanie neformalných spolužití, ale aj obrovské zníženie počtu interupcií, otvorenejšie vzťahy- to sú iba niektoré zo zmien, ktoré sa prejavili po roku 1989.” ( Filadelfiová, 2010: 488 )

Už len prekonávanie tradičných genderových vzorcov nám apriorne napovedá, že trend odklonu od tradičnej formy rodiny prirodzene nadväzuje na zmeny v spoločnosti a je s nimi úzko prepojený. Práve zameraním sa na niektoré z nich dokážeme ľahšie pochopiť ich úlohu v tomto procese.

Individualizácia ako výsledok konzumnej spoločnosti?


Čo vlastne rozumieme pod pojmom individualizácia? Prečo sa západné kultúry označuju ako individualistické a východné ako kolektivistické a čo tento fenomén spôsobuje? Individualizáciu by sme mohli jednoducho charakterizovať ako spoliehanie sa sám na seba alebo kladenie dôrazu na jednotlivca. Zodpovednosť a sociálny tlak sa čím ďalej tým viac prenáša na jednotlivca. Narozdiel od tradičnej spoločnosti sa dnes snažíme osamostatniť, vybudovať si niečo svoje a vytvoriť si slušne ekonomické zázemie. Individualizácia je fenomén, ktorý vznikol na základe zmien v spoločnosti a vývoj týchto zmien naďalej katalyzuje. Vznik dnešného moderného kapitalizmu a konzumnej spoločnosti vytvorili podľa Baumana “svět svobodně vybírajícich jedincov”. ( Bauman, 2002:100 ) Individualizáciu jednotlivca môžeme považovať za dôsledok vzniku spoločnosti príležitosti, v ktorej sme všetci konzumenti a vyberáme si z množstva ponúkaných príležitostí. Podľa Petera Grossa je individualizácia spôsobená odklonom od tradícií na jednej strane a rozšírením možností na strane druhej. (Gross, 2000:109 )

Nie je trúfale tvrdiť, že odklon od tradičnej formy rodiny vo veľkej miere vychádza z odklonu od všetkého tradičného. Ako som spomenul v úvode, Bauman nazval tento jav “roztápaním tradícií v rámci tekutej spoločnosti”. (Bauman, 2002: 9-14 ) Veľmi povrchne a zjednodušene by sa dalo povedať, že individualizácia jednotlivca je v rozpore s modelom tradičnej rodiny. Množstvo príležitostí spoločne so slobodou, ktorú nám takéto spektrum možností prináša, a nezávislosťou pri rozhodovaní sa prirodzene odzkradľuje v odklone od jediného tradičného vzorca rodiny. Bez vnímaného tlaku pridržiavať sa tradičnej cesty životom, čize podľa tradičného vzorca si založiť rodinu a tento vzorec naďalej udržiavať, je prirodzené, že si mnohí vyberú jednu z mnohých alternatívnych ciest, ktorými sú, ako som spomenul vyššie, napríklad neformálne spolužitia, slobodné mamičky alebo jednoducho voľba zostať sám.

Neistota na pracovnom trhu


Jednou z charakteristík individualizovanej spoločnosti je neistota, ktorá rôznymi spôsobmi modifikuje vzorec tradičnej rodiny. Zygmunt Bauman a Jarmila Filadelfiová sa zhodujú v tvrdení, že neistota na pracovnom trhu výrazným spôsobom ovplyvňuje rodinný život. “Tlak na pracovné miesta a rastúca neistota na trhu práce uberajú z potenciálu rodičov investovať čas a energiu do výchovy deti a intímnych vzťahov.” ( Filadelfiová, 2010: 490 ) Jednotlivci alebo nedôkazu udržiavať model tradičnej rodiny, alebo sa o takýto model ani nepokúšajú. “Vývoj na pracovnom trhu sa dostal do situácie, kedy si nikto nemôže byť istý svojím miestom. Jednotlivec je neistý a najväčšou prednosťou a charakteristikou zároveň je flexibilita. Při absenci dlouhodobé jistoty se přitažlivá strategie ‘okamžitého uspokojení’ jevi jako rozumná a přiměřená.” ( Bauman, 2002: 256-257 ) Je zjavné, že stratégia okamžitého uspokojenia je v rozpore s doživotnými partnerstvami a s modelom tradičnej rodiny. Zvýšena rozvodovosť, deti narodené mimo manželstva a neformálne spolužitia často plynú práve z tohto posunu vnímania stálosti a vznikajú zo všeobecnej neistoty.

Riziká odklonu od tradičnej spoločnosti

Prechod od tradičnej k rôznym formám modernej rodiny je sprevádzaný viacerými rizikami. Pred rizikami individualizácie a rozpadu tradičnej rodiny varuje Ulrich Beck. “Tak jako se v tradiční společnosti problémy jedince řešily v rámci rodinného společenstvi, je nyní jedinec ve větší míře odkázán sám na sebe” ( Beck, 2000: 46 ) Práve podstata individualizácie, byť odkázaný sám na seba, môže byť v budúcnosti konkrétnych jednotlivcov veľmi zradná. V prípade nezaloženia rodiny a nevytvorenia určitého rodinného spoločenstva vzniká riziko, že vo veku ked sa už človek nedokáže postarať sám o seba ( alebo v prípade náhlej indispozície ) sa všetky úlohy rodiny prenesú na štát. V prípade, že sa ten nebude schopný o množstvo takýchto jednotlivcov postarať budeme čeliť novému sociálnemu problému, sociálnej exklúzii tejto skupiny populácie. Trend odklonu od tradičnej rodiny prináša aj dlhodobé znižovanie pôrodnosti v západných krajinách a alarmujúce starnutie obyvateľstva. “Podľa odhadov OSN o veľkosti svetovej populácie z roku 2002 je európsky kontinent jediným svetovým regiónom, ktorého populácia sa v nasledujúcich rokoch bude znižovať na úrovni -0,28 %. Pomer detí v európskej populácii sa zo 17% v roku 2000 zníži na 15% v roku 2050. Zároveň budú ľudia okolo roku 2045-50 žiť dlhšie, pretože predpokladaná dĺžka života v Európe sa zvýši z aktuálnych 73,2 roka až na 80,5 roka.” (euractiv, 2010 )

Vnímanie rizík odklonu od tradičnej rodiny sa zo spoločenských diskusií dostal aj na politickú platformu. Rodinná politika sa vo väčšine krajín snaží prispôsobiť sa existujúcim trendom vo vývoji rodiny a v spoločnosti, podľa Jarmily Filadelfiovej, vznikli dva základne prístupy vnímania tohto fenoménu. Prvý z nich nazýva “moralizujúci” alebo “katastrofický”, ktorý dramatizuje zmeny a interpretuje ich ako “odklon od rodiny” či “rozpad rodiny”, zatiaľ čo druhý prístup považuje tieto zmeny za prirodzené. ( Filadelfiová, 2010: 488-489 ) Ako som sa vyjadril vyššie, odklon od tradičnej rodiny je nepopierateľne výsledkom spoločenských zmien a značný podiel ma na týchto zmenách práve fenomén individualizácie. Rovnako nemôžeme zatvárať oči nad rizikami, ktoré tieto zmeny prinášajú a preto je dôležité si v prvom rade tieto zmeny uvedomiť a skúmať ich a namiesto snahy o ich zvrátenie vytvoriť pomienky na potláčanie spomínaných rizík.

Záver

Spoločnosť sa neustále vyvíja a tempo spoločenských zmien priamo pred našimi očami modifikuje tradičný vzorec inštitúcie rodiny. Sami si uvedomuje, že sa v našej spoločnosti stále zriedkavejšie stretávame s modelom tradičnej rodiny. Táto zmena prichádza prirodzene spoločne s ďalšími spoločenskými zmenami a je nemožné ju zastaviť. Individualizácia jednotlivca pritom pri tomto odklone zohráva výraznú úlohu. Spoločnosť príležitostí a oslabovanie tradícií nám dávajú na výber z množstva alternatívnych foriem rodinného života. Dnes, viac ako inokedy je na jednotlivcovi ako a kedy si založí svoju rodinu. S individualizáciou prichádza aj dôraz na flexibilitu a zároveň neistota na pracovnom trhu. Oba faktory výrazne znižujú šancu, že jednotlivec dokáže vytvoriť rodinu v jej tradičnej forme. Napriek tomu, že sú tieto zmeny prirodzené, prinášajú so sebou mnohé riziká o ktorých je dôležité vedieť a brať ich do úvahy pri ďalšom rozpracovaní tejto témy. Zánik tradičných rodinných spoločenstiev môže preniesť ťarchu zodpovednosti za starých a indisponovaných ľudí na štát. Rovnako alarmujúce je v súvislosti so znižovaním pôrodnosti starnutie obyvateľstva v Európe. Preto je dôležité si tieto riziká uvedomovať a túto tému naďalej skúmať. Rodina má dôležité miesto v individualizovanej spoločnosti jednotlivcov, preto je potrebné aby sme podporovali všetky možné alternatívy formy rodiny a aby sme dokázali skĺbiť nároky na jednotlivca s potrebou existencie rodín v spoločnosti.

Použité zdroje

Baumann, Z. (2002). Tekutá modernita. Praha: Mladá fronta.

Beck, U. (2000). “Riziková společnost” V jaké společnosti vlastně žijeme? Praha: ISV nakladatelství

Euractiv. (2010). Starnutie obyvateľstva. [on-line] [cit.10.1.2011] Dostupné z: <http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/zoznam_liniek/starnutie-obyvatelstva>

Filadelfiová, J. (2010). “Rodiny vo víre spoločenských zien” Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, Kalligram

Giddens, A. (2000). Unikajíci svět. Praha: Sociologické nakladatelství.

Gross, P. (2000). “Společnosť mnoha příležitostí” V jaké společnosti vlastně žijeme? Praha: ISV nakladatelství

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?